Nepokojná láska

Jano Daňo žije s manželkou a s dvomi dcérami Markou a Evou na lazoch. Tie však znášajú neľahké podmienky na samote len veľmi ťažko a ledva čakajú, kedy opustia rodinné hniezdo, aby mohli študovať. V rodine však chýba chlapec a prísny otec nalieha na Marku, aby prevzala do rúk gazdovstvo.
V tomto neľahkom období rozhodovania sa umiera Janova manželka, ale predtým sa priznáva k tajomstvu z mladosti - syn, ktorý umrel ešte ako dieťa, nebol Daňov, ale jeho soka Buťku. Jano utápa svoj žiaľ v alkohole, Marka ostáva na lazoch pomáhať otcovi, ale s úlohou gazdinej sa nevie vyrovnať. A tak Marka opúšťa lazy kvôli štúdiu a Eva medzitým odchádza zo školy a venuje sa spevu.

Butko (Andrej Mojžiš)
Kto je na fotke?

Herecká filmografia

gazda Jano Dano (Július Pántik)
Kto je na fotke?

Herec. Vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave [1940-44] a už počas svojich štúdií sa stal členom činohry Slovenského národného divadla. Za 50 rokov svojho divadelného účinkovania stvárnil viac ako 150 dramatických i komediálnych postáv v divadelných hrách domácich i svetových autorov - Sofoklovho Oidipa, Shakespearovho Othella, Galéna v Čapkovej Bielej nemoci, Rogožina v Idiotovi, Kenta v Kráľovi Learovi, Cléanta v Lakomcovi, Miška v Tajovského Ženskom zákone a i. Venoval sa aj divadelnej a televíznej réžii a patril medzi obľúbených rozhlasových a televíznych hercov. Jeho filmová tvorba je nerozlučne spojená so začiatkami slovenskej kinematografie. Už v roku 1946 sa objavil po boku Paľa Bielika v jednej z hlavných úloh v prvom slovenskom hranom povojnovom filme Varuj...! [r. M. Frič]. Veľké herecké príležitosti dostával v slovenskom i v českom filme - Bílá tma [r. F. Čáp, 1948], Čertova stena [r. V. Wasserman, 1948], Katka [r. J. Kadár, 1949], Priehrada [r. P. Bielik, 1950]. Medzi jeho najvýznamnejšie herecké úlohy patrí postava Floriša Zobača vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Frona [1954], postava šoféra Mikiho Polievku vo filme Jiřího Menzla Kdo hledá zlaté dno [1974], ale predovšetkým spolupráca s režisérom Ladislavom Helgem na filmoch Velká samota [1959] a Stud [1967]. Hlavnú postavu montéra Vinca Petráša si zahral aj v hranom debute režiséra Martina Hollého Havrania cesta [1962] a baču Goliana v Zacharovom filme Očovské pastorále [1973]. Za svoje herecké umenie získal množstvo filmových i televíznych ocenení. Do povedomia detských divákov sa dostal ako dedo Jozef z televízneho seriálu Bambuľkine dobrodružstvá [r. J. Lihosit, 1982]. Ako pedagóg pôsobil na bratislavskom konzervatóriu [1947-51] a na Divadelnej fakulte VŠMU [1951-61]. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Viliam Polónyi
Kto je na fotke?

Herec. Venoval sa ochotníckemu divadlu, hudbe, spevu a futbalu. Bol členom činohry Divadla J.G.Tajovského vo Zvolene (1950-51), riaditeľom Divadla Andreja Bagara v Nitre (1976-82), členom (1953-76) a neskôr riaditeľom činohry Novej scény v Bratislave (1982-85). Všestranný charakterový herec, ktorý si suverénne počínal v komediálnom žánri i v dráme. Herecky sa zaskvel v divadelných inscenáciách režiséra Otta Katušu Kaviár alebo šošovica (1966), Dundo Maroje (1969) a Slečna z Maxima (1970). Od polovice 70. rokov pôsobil ako riaditeľ divadla a účinkoval len vo filme a v televízii. Debutoval v roku 1953 epizódnou úlohou vo filme režiséra Paľa Bielika V piatok trinásteho... Bol obsadzovaný typovo, stvárňoval krčmárov, vojakov, čašníkov, robotníkov, ale aj v týchto epizódnych úlohách vynikal jeho spontánny herecký prejav a zmysel pre humor. V sérii detektívnych filmov režiséra Andreja Lettricha Smrť prichádza v daždi (1965), Vrah zo záhrobia (1966), Volanie démonov (1967) a Prípad krásnej nerestnice (1973) stvárnil svojrázneho vyšetrovateľa Michalku. Úlohu vedúceho zoologickej záhrady Cyrila Šupalu vo filme režiséra Stanislava Barabáša Tango pre medveďa (1966), za ktorú získal cenu Igric, mu napísal scenárista Ivan Bukovčan "priamo na telo". Veľké herecké príležitosti získal vo filmoch Jozefa Zachara Rekviem za rytierov (1970) a Sebechlebskí hudci (1970) a Štefana Uhra Zlaté časy (1978). Zo zdravotných dôvodov odišiel do predčasného dôchodku, pôsobil v AŠK Inter Slovnaft, zúčastňoval sa rôznych vystúpení a besied, venoval sa divadelným ochotníkom. Za svoje aktivity získal Cenu Mestskej časti - Nové Mesto. V roku 1997 nakrútil režisér Cyril Králik televízny dokument Moja mama strašne chcela, aby som urobil kariéru. (autor: R. Šmatláková, 2009)

Ďalší herci:

Adam Matejka, Alois Švehlík, Anna Grissová, Anna Javorková, Anna Maľová, Arnostka Mohelská, Branislav Uherek, Dušan Tarageľ, Emil Kosír, Emília Došeková, Ernest Šmálik, Ernest Šmigura, Eva Belková, Eva Kuchtová, Eva Večerová, František Kabrheľ, František Kovár, František Obžera, Igor Čillík, Ján Géc, Ján Greššo, Ján Kroner st., Jozef Dóczy, Jozef Longauer, Judita Vargová, Juraj Kovac, Juraj Paška, Karol Černík, Katarína Hrobárová-Vrzalová, Katarína Orbanová, Kveta Stražanová, Lucia Nagyová, Ľudovít Kroner, Ľudovít Reiter, Magda Matrtajová-Čaplová, Mária Hojerová, Mária Kráľovičová, Marián Slovák, Marián Sotník, Marta Bieliková - Černická, Martin Horňák, Martin Huba, Matilda Zlatohlávková, Michal Kožuch, Ondriš Jariabek, Petra Černocká, Rasťo Porázík, Renáta Doleželová, Rudolf Latecka, Štefan Kožka, Štefan Kršňák, Stefan Turna, Sylvia Turbová, Táňa Hrivnáková, Teodor Piovarči, Terézia Hurbanová-Kronerová, Tibor Vadaš, Tomáš Žilinčík, Vladimír Lakota, Zlatica Gillová, Zuzana Cigánová