Vladimír Balco je slovenský filmový režisér, scenárista, ktorý sa narodil 16.07.1949 (vek 74 rokov) v obci Liptovský Ján.
Režisér a scenárista. V Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava pracoval už v rokoch 1971-1977 ako technik scény a asistent kamery. Spolupracoval na hraných filmoch Jozefa Režuchu Do posledného dychu (1976), Dušana Trančíka Koncert pre pozostalých (1976) a Martina Ťapáka Hanča, Janko, Lucia (1977). V rokoch 1977-1983 študoval na VŠMU v Bratislave filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu. Za študentský film Tri tony šťastia získal Hlavnú cenu a Čestné uznanie poroty FICC na Západonemeckých dňoch krátkeho filmu v Oberhausene (1980). Po skončení štúdia v roku 1983 nastúpil ako režisér do Štúdia krátkych filmov Bratislava. Nakrútil dva krátke hrané filmy s ekologickou tematikou - Quo vadis? (1983) a Homo immunis (1983), za ktoré získal ocenenia na domácich a zahraničných festivaloch. V roku 1984 nakrútil svoj prvý dlhometrážny hraný film Uhol pohľadu. Nasledovali hrané filmy Pasodoble pre troch (1986), Postoj (1988), Let asfaltového holuba (1990). V roku 1992 nakrútil doma i v zahraničí ocenený dokumentárny film o naštudovaní Offenbachovych Hoffmanových poviedok v opere SND Opera session a v roku 1993 trinásťdielny populárno-náučný seriál Bola raz jedna opera. Podľa literárnej predlohy spisovateľa Petra Pišťanka Rivers of Babylon nakrútil v roku 1998 rovnomenný hraný film a podľa scenára Jozefa Paštéku film Dážď padá na naše duše (2002). Od roku 1998 je pedagógom a od roku 2002 aj vedúcim Ateliéru dokumentárnej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave - docent (2004), profesor (2010). Venuje sa aj reklamnej tvorbe (napr. spoty Mazda, VÚB, Slovenská sporiteľňa, Kooperatíva, Poštová banka, Matador, Slovnaft, Figaro a i.) (autor: Renáta Šmatláková, 2013)