Radovan Lukavský

1919 - 2008 († 88)

Radovan Lukavský bol český herec, ktorý sa narodil 01.11.1919 v Prahe (Česko) a zomrel 10.03.2008 (vo veku 88 rokov) v Prahe (Česko).

Český herec. Od šiestich rokov sa venoval ochotníckemu divadlo. Absolvoval štúdium češtiny a francúzštiny na Filozofickej fakulte UK v Prahe a herectvo na pražskom konzervatóriu. Od roku 1957 bol členom činohry Národného divadla. Po niekoľkých epizódnych úlohách koncom 40. rokov stvárnil menšie i väčšie postavy v životopisných a historických filmoch - Mikoláš Aleš [r. V. Krška, 1951], Nástup [r. O. Vávra, 1952], Psohlavci [r. M. Frič, 1955], Ztracenci [r. M. Makovec, 1956], Vyšší princip [r. J. Krejčík, 1960]. Doménou jeho tvorby boli postavy problematické, prechádzajúce počas deja zložitým vnútorným vývojom. Medzi jeho najznámejšie filmové postavy patrí poručík pohraničnej stráže Václav Kot vo filme Karla Kachyňu Král Šumavy [1959], inžinier Jan Šimek v špionážnej dráme Jindřicha Poláka Páté oddělení [1960], účinkoval v sci-fi filmoch Muž z prvního století [r. O. Lipský, 1961], Ikarie XB 1 [r. J. Polák, 1963] a v rozprávke Malá mořská víla [r. K. Kachyňa, 1976]. Na Slovensku si zahral nemeckého dôstojníka vo filme Stanislava Barabáša Zvony pre bosých [1965], hrnčiara Martina Lepiša vo filmovej adaptácii románu Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia [r. E. Grečner, 1967] a dôstojníka Grossa vo filme Martina Hollého Signum laudis [1981]. Ako divadelný herec bol aktívny až do svojej smrti, účinkoval v Divadle na Vinohradoch a v Národnom divadle. Od roku 1947 pôsobil ako pedagóg na DAMU, od roku 1961 na FAMU a od roku 1975 na Štátnom konzervatóriu v Prahe. V roku 1995 získal titul profesor v odbore herectvo. Je autorom niekoľkých teoretických spisov - Monológ o herectve [1963], Hamlet, pracovní deník [1965], Stanislavského metoda herecké práce [1978], Kultura mluveného slova [2000] a i. Za celoživotný prínos divadlu získal v roku 1996 Cenu Thálie a v roku 2000 štátne vyznamenanie Medailu Za zásluhy. (autor: R. Šmatláková, 2008)