Ľudovít Filan bol slovenský filmový režisér, scenárista, dramatik, ktorý sa narodil 27.01.1925 v Bratislave a zomrel 02.04.2000 (vo veku 75 rokov) v Bratislave.
Ľudovú školu a gymnázium vychodil v Bratislave. Tri roky študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1943-1946). Pracoval ako úradník Povereníctva vnútra (1946-1951), reportér a fejtonista denníka Práca (1952-1959) a redaktor týždenníka Predvoj (1959-1960). V roku 1956 vydal brožúru Poslovia skazy (s Vladimírom Kučerom) a v roku 1957 reportáže uverejňované v denníku Práca pod názvom Ozveny všedných dní. Od roku 1961 pôsobil ako dramaturg a neskôr aj ako režisér hraných filmov v Československom filme Bratislava. Vo filme debutoval ako scenárista adaptáciou svojej divadelnej hry A bolo svetlo pre film režiséra Martina Hollého Havrania cesta (1962). Je autorom námetov a scenárov k filmom režiséra Jána Lacka Výhybka (1963) a Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965) a k filmu Jána Zemana Na konci diaľnice (1982). Jeho režijným debutom bol film Vreckári (1967). Nakrúcal filmy rôznych žánrov väčšinou podľa vlastných scenárov - tragikomédia Naši pred bránami (1970), psychologické filmy V každom počasí (1974), Člny proti prúdu (1981), psychologicko-kriminálny film V bludisku pamäti (1984) a i. Od roku 1970 spolupracoval aj s Československou televíziou Bratislava. Napísal scenáre televíznych filmov Andreja Lettricha Mŕtvi nespievajú 1-2 (1965) a Na baňu klopajú 1-4 (1980), spolupracoval na scenároch televízneho seriálu V službách zákona (1982-84), nakrútil televízne filmy Voľný pád (1970), Rok má šesť dní 1-2 (1976), Frajeri a frajerky (1979). Je autorom niekoľkých rozhlasových a divadelných hier - A bolo svetlo (knižne vyšla v roku 1960), Žolík (1960), Motýle (1962), Ja, Adam, volám Zem (1964), Zbohom, vtáci ohniváci (1970), S nohou vo dverách (1979). (autor: Renáta Šmatláková, 2005)
seriál
V službách zákona
(Krimi, Dráma)
