Ján Zeman bol slovenský filmový, divadelný a dabingový režisér a scenárista, ktorý sa narodil 13.02.1944 v obci Zvolen a zomrel 19.11.2010 (vo veku 66 rokov) v Bratislave.
Režisér a scenárista. Po absolvovaní gymnázia vyštudoval nadstavbové štúdium na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej (1963). Začínal ako zvukový technik v divadle Nová scéna v Bratislave (1965 - 1967). V rokoch 1967 - 1974 vyštudoval filmovú réžiu na pražskej FAMU. Ako pomocný režisér spolupracoval s režisérom Eugenom Šinkom na dokumentárnom filme Etuda (1964) a na stredometrážnom hranom filme Dukát z rozprávky (1968), o rok neskôr ako samostatný režisér nakrútil pre Československú televíziu Bratislava hraný televízny film Babie leto - čas smútku (1969). V rokoch 1971 - 1976 sa venoval tvorbe dokumentárnych filmov v Štúdiu krátkych filmov Bratislava - Dezider Milly (1971), Bumerang (1972), Jarmok márnosti (1974), Správa o smrti mladého muža (1975). V roku 1979 nakrútil v Štúdiu hraných filmov svoj prvý celovečerný hraný film Hra na telo. Nasledovali hrané filmy Citová výchova jednej Daše (1980), Na konci diaľnice (1982), Úsmev diabla (1987) a V rannej hmle (1990). V 80. rokoch sa intenzívnejšie začala rozvíjať aj jeho spolupráca s Československou televíziou Bratislava, pre ktorú vytvoril niekoľko televíznych filmov a inscenácií - Kľúče od mesta (1982), Hra s ohňom 1-2 (1986), Mesto Anatol 1-3 (1988), Duchovo nájomné (1995), Zlatý chlieb (2001) a i. Od roku 1993 sa venoval divadelnej réžii a inscenoval v Spišskej Novej Vsi Brechtovu hru Pán Puntila a jeho sluha Matti, neskôr Offenbachov Parížsky život v Mahenovom divadle v Brne (2000) a i. V mladosti bol juniorským držiteľom československého rekordu v skoku o tyči a neskôr súťažil seniorskom hode oštepom a diskom. Venoval sa réžii slovenského znenia zahraničných programov. (autor: Renáta Šmatláková, 2005)