Ivan Bukovčan bol slovenský dramatik, scenárista, ktorý sa narodil 15.09.1921 v obci Banská Bystrica a zomrel 25.05.1975 (vo veku 53 rokov) v Bratislave.
Dramatik, scenárista, dramaturg a publicista. V rokoch 1940-44 vyštudoval Právnickú fakultu v Bratislave, ale celý život sa venoval literárnej tvorbe. Už počas vysokoškolských štúdií písal filmové recenzie, neskôr pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda a v roku 1948 začal pôsobiť ako dramaturg v Československom štátnom filme v Bratislave. Patril k prvým slovenským filmovým scenáristom. Ako autor námetu a scenára spolupracoval na prvých slovenských hraných filmoch Čertova stena [r. V. Wasserman, 1948], Katka [r. J. Kadár, 1949], Boj sa skončí zajtra [r. M. Cikán, 1950], Mladé srdcia [r. V. Kubásek, 1952], Rodná zem [r. J. Mach, 1953], Posledná bosorka [r. V. Bahna, 1957], Statočný zlodej [r. J. Lacko, 1958]. Tematiku vojny spracoval v scenároch filmov Pieseň o sivom holubovi [1961], Zvony pre bosých [oba r. S. Barabáš, 1965], Človek na moste [r. J. Lacko, 1972], Deň, ktorý neumrie [r. M. Ťapák, 1974]. Je autorom námetu a scenára k divácky úspešným filmom z tatranského prostredia Medená veža [1970], Orlie pierko [oba r. M. Hollý, 1971] a Stratená dolina [r. M. Ťapák, 1976]. Ako dramatik na seba upozornil triptychom Pštrosí večierok [1967], Kým kohút nezaspieva [1969] a Zažeň vlka! [1970]. (autor: R. Šmatláková, 2009)