František Žáček bol slovenský filmový režisér, scenárista a dramaturg, ktorý sa narodil 27.04.1920 v obci Malacky a zomrel 28.10.1961 (vo veku 41 rokov) v Bratislave.
Režisér, scenárista a dramaturg. Vyštudoval ľudovú školu v Malackách (1926 - 1932), gymnázium v Bratislave (1932 - 1940), štyri semestre Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a v roku 1944 výtvarný odbor na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Začínal ako redaktor časopisu Bojovník. Od roku 1948 pracoval v Československom filme Bratislava v Štúdiu umeleckých filmov ako dramaturg. Po vzniku ústrednej dramaturgie v roku 1949 sa stal vedúcim tvorivého kolektívu, v roku 1952 predsedom novozriadeného kolektívneho vedenia Štúdia umeleckých filmov a v roku 1954 bol vymenovaný za jeho umeleckého riaditeľa. Od roku 1955 vykonával funkciu vedúceho dramaturga. Publikoval vo filmových časopisoch Náš film a Film a divadlo. Ako scenárista spolupracoval na dlhometrážnom dokumente režiséra Vladimíra Bahnu Oceľová cesta (1949) a na hraných filmoch Priehrada (r. P. Bielik, 1950) a Kozie mlieko (r. O. Jariabek, 1950). V roku 1955 nakrútil dokumentárne filmy Bratislavská jar a Desať rokov slovenského filmu. Po réžii stredometrážneho hraného filmu Rohy (1955) nakrútil spolu s Petrom Solanom poviedkový hraný film podľa satirických poviedok Petra Karvaša Čert nespí (1956). V roku 1960 spolupracoval na realizácii slovensko-gruzínskeho koprodukčného filmu Prerušená pieseň (r. N. K. Sanišvili). Deň pred svojou tragickou smrťou v roku 1961 dokončil hraný film Pokorené rieky. (autor: R. Šmatláková, 2005)