Dominika Žiaranová je herečka a dabérka, ktorá sa narodila 03.06.1992 (vek 29 rokov).
Začínali ste v dabingu ešte ako dieťa.
Začalo sa to vlastne recitačnými súťažami v základnej škole. Mama ma raz pripravila na jednu súťaž, ktorú som zhodou okolností vyhrala. Keďže sa mi zapáčila práca s textom, prihlásila som sa do Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Bolo to krásne obdobie, keď sa v rozhlase ešte robili veľké kastingy, pracovalo tam plno ľudí a stále sa niečo vyrábalo. Vtedy som mala možnosť začať robiť rozhlasové hry.
Niektorí režiséri, s ktorými som robila v rozhlase, zároveň pracovali v dabingu, tak ma tam zavolali. Od dvanástich som tak začala robiť dabing, ktorý sa stal mojím hobby a dodnes ma veľmi baví. Začala som dabovaním detských postáv, často omnoho mladších, ako som bola ja sama.
Neskôr som mala problém začať používať svoj hlas v jeho prirodzenej polohe, pretože pri detských postavách som bola zvyknutá doslova pišťať (smiech). Potom som sa rozhodla prihlásiť do umeleckej školy Ludus, kam som chodila do skupiny k Editke Borsovej, ktorá vo mne výrazne podporila lásku k divadlu a aj vďaka nej som sa nakoniec rozhodla ísť študovať herectvo.
Mali ste ako dieťa povolené dabovať horory?
Pred pár dňami som dabovala horor a bolo to strašidelné (smiech).
A keď ste boli malá? Dovolili vám to rodičia?
S týmto rodičia asi nemali nikdy problém a zas tých hororov som až tak veľa nedabovala. Režisér mi vždy vysvetlil, čo mám robiť, pišťať som vedela dobre, dokonca som im aj párkrát odpálila mikrofón, keďže som mala prenikavý hlas (smiech).
No horory za normálnych okolností vôbec nesledujem, ani ich nemám rada. Milujem však dabing kreslených rozprávok. Viackrát som dabovala rozprávky do kina, to sú tie najmilšie dabingy. Tam sa človek vždy vyjaší. Alebo keď príde príjemná partia, s ktorou sa dobre pracuje, to sú veci, ktoré ma tešia.
Po kom máte umelecké vlohy? Bol u vás niekto v rodine hercom?
Nie, u nás nie je nikto hercom. No myslím, že mamina má niekde v hĺbke duše umelecké sklony, hoci sa nikdy týmto smerom nevybrala, ani svoj talent nerozvíjala. Veď aj môj prvý „umelecký“ úspech bol predsa jej veľkou zásluhou (smiech).
Takže vy ste si začali zarábať na seba vďaka dabingu veľmi skoro.
Nikdy som to nebrala ako prácu, ale istú radosť, možno skôr ako nejaký krúžok. Teší ma, že sa dnes nevenujem len divadlu alebo len nakrúcaniu seriálov, ale naďalej tiež dabingu a rozhlasu. Počas VŠMU som sa pre časovú náročnosť štúdia venovala dabingu menej. O to viac si ho teraz užívam a stále ho neberiem ako prácu.
Vaším pedagógom bol Ľuboš Kostelný. Aký je učiteľ?
Áno, mojimi ročníkovými vedúcimi boli Ľuboš Kostelný a režisér Michal Vajdička. Obaja boli ako pedagógovia výborní. Ľuboš je veľmi citlivý a inteligentný. Vytváral atmosféru dôvery v kolektíve, aby sme sa ako študenti dokázali otvoriť a odhaliť svoje vnútro, čo nie je pre začínajúcich hercov také ľahké a samozrejmé.
Na hereckej tvorbe sa nás v prvom rade snažili naučiť myslieť, pričom apelovali na sebavzdelávanie, sebapoznanie a sebaodhaľovanie. Neustále hovorili, aby sme veľa čítali, aby sme sa vzdelávali, lebo to je veľmi dôležité, aby herec mal čo ponúknuť a povedať.
Toto sa nám snažili počas celého štúdia vštepovať obaja. Ľuboš však tiež tvrdil, že herectvo sa naučiť nedá, pretože k tomu musí mať človek nejakú predispozíciu. Pedagóg je tu na to, aby ju vedel správne usmerniť. Bolo to naozaj skvelé obdobie.
Školu ste skončili pred rokom. V hereckej brandži nie je ľahké presadiť sa, vám sa to však podarilo.
Ešte pred školou som mala možnosť točiť Ordináciu v ružovej záhrade, potom Druhý dych, takže úplne prvé skúsenosti som získala v týchto projektoch. Potom prišla väčšia postava v Búrlivom víne. Medzitým som si zahrala menšie epizódne postavy v Doktoroch alebo v Doktorke Eme pre Jojku.
Pred Búrlivým vínom som však mala rešpekt, pretože mi vtedy čas okrem nakrúcania zapĺňali dokončovanie bakalárskej práce a štúdium na záverečné skúšky. Bolo to trošku vypätejšie obdobie, no všetko som to nakoniec zvládla.
Dostať herecké príležitosti nie je jednoduché. Mnoho absolventov VŠMU sa neuchytí vôbec. Čím to je?
Je pravda, že je mnoho talentovaných hercov, no príležitosti sú niekedy obmedzené. Často je to asi aj o šťastí. Preto som veľmi vďačná, že môžem momentálne po škole pracovať ako externistka vo viacerých divadlách v Bratislave.
Momentálne hráte v seriáli Semafor opäť po boku Tomáša Maštalíra. Ten je už pomaly vaším oficiálnym seriálovým partnerom...
To bola naozaj vtipná náhoda (smiech). Tomáša, myslím, lákala táto úloha, keďže išlo o úplne inú postavu ako doteraz všetky, vďaka ktorým ho televízni diváci majú možnosť poznať. O tom, že budeme točiť spolu, som sa dozvedela krátko pred začiatkom nakrúcania a iba som sa nad tým pousmiala.
Tým, že sme spolu už pracovali predtým a poznáme sa tiež z divadla, bolo pre nás celé nakrúcanie omnoho jednoduchšie. Niekedy sa človek potrebuje zohrať s hereckým partnerom, čo v tomto prípade už nebolo nutné. S takýmto žánrom a typom projektu som sa však ešte pred kamerou nestretla.
Mala som skúsenosť iba s komédiou na javisku, čo sa nedá porovnávať s hereckou prácou pri točení. Okrem toho som opäť hrala úplne nový charakter. Monča – moja postava – je mladé, energické dievča, ktoré sa dalo dokopy s Mirkom. Ona je taký rozkošník. Je veselá, zlatá, živá a na nič sa nehrá. S Mirkom však hrajú určité hry a on, hoci to v podstate nevie, býva vo vzťahu pod papučou.
Som v tomto seriáli svojím spôsobom sekera, no vďaka úsmevu, a pozitívnej, nenútenej manipulácii ho vždy dostanem tam, kam chcem. Výsledkom sú rôzne situácie, ktoré na kamere napokon vyznievajú celkom vtipne.
Aká ste vo vzťahu v súkromí?
Sekera určite nie som. Dúfam (smiech). Vo vzťahu som za rovnocennosť a komunikáciu, ktorá by mala byť na prvom mieste. Myslím, že práve komunikáciou sa dajú vyriešiť problémy a urobiť kompromisy, či už z jednej, alebo druhej strany.
Čo môžete prezradiť o svojom priateľovi?
Priateľ je môj bývalý spolužiak, takže sme obaja herci. Na základe toho sa vieme veľmi dobre pochopiť, akceptovať a tolerovať. Rovnako ako ja, aj on hosťuje v predstaveniach v SND, Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava a momentálne si robí doktorandúru na VŠMU.
Máte popri práci čas na nejakú voľnočasovú aktivitu?
Voľného času mám momentálne menej. Aktuálne skúšam v divadle a točím ďalší seriál pre televíziu JOJ, ktorý sa bude volať Deluxe. Keď môžem, tak si veľmi rada nájdem čas a cvičím pilates, ktorý je pre mňa obrovským nabíjačom energie.
Isté obdobie som pravidelne chodievala na ranné hodiny, ktoré teraz nestíham. Chýba mi to. Priznávam, že nie som žiadny ranný vtáčik, no obľúbila som si to tak veľmi, že to je jediná vec, kvôli ktorej som, okrem roboty, ochotná tak skoro vstať (smiech).
Kto je vaším hereckým vzorom?
Jedným z mojich vzorov je určite Ľuboš Kostelný. Obdivujem jeho prácu. Je nielen komediálny, ale aj výborný dramatický herec. Vždy som ho veľmi rešpektovala a je úžasné, že som sa mohla učiť práve od neho. A v rámci zahraničných hercov sú to asi Meryl Streep alebo Tom Hanks.
Celé častiLili je vypočítavá zlatokopka, ktorá si vďaka svojej kráse a šarmu chce uloviť botahého manžela. Narodila sa v chudobnej rodine,z ktorej chcela okamžite odísť. V Bratislave vyštudovala hotelovú akadémiu a začala loviť chlapov, aby sa mala pri nich dobre. Posledný úlovok ju však podvádzal a opustil. Lili sa rozhodla zamestnať v hoteli ako čašníčka, získať dobré kontakty a dopracovať sa k bohatstvu. Svojimi kolegami opovrhuje a keď sa opije, povie to čo si naozaj myslí, a preto v kolektíve nie je veľmi obľúbená.
Celé častiCelý filmCelé časti
© TV-archiv |
celé filmy zdarma |
www.pirati.cz |
Hľadanie osôb na Slovensku | Rodokmeň | Create your family tree for free | GDPR
