Alfonz Bednár bol slovenský spisovateľ, prekladateľ a scenárista, ktorý sa narodil 13.10.1914 v obci Rožňová Neporadza (Neporadza, Slovensko) a zomrel 09.11.1989 (vo veku 75 rokov) v Bratislave.
Prozaik, scenárista a prekladateľ. Absolvoval filozofické fakulty v Prahe a v Bratislave (1934 – 1940). Pôsobil ako stredoškolský profesor, pracoval na Povereníctve informácií, bol lektorom a redaktorom vydavateľstiev Pravda a Slovenský spisovateľ. Od roku 1960 bol dramaturgom a scenáristom Československého filmu v Bratislave. Do literatúry vstúpil v roku 1945 ako prekladateľ anglo-americkej prózy. Výrazný čitateľský úspech mal jeho román Sklený vrch (1954), v ktorom sa predstavil ako zrelý epický prozaik. Literárna kritika ho zaradila do tzv. povstaleckej prózy aj napriek tomu, že bol osobitým autorom, ktorý sa vo svojich dielach zameral na hrdinu s individuálnym a navyše tragickým osudom. V druhej polovici 60. rokov sa začal orientovať na súčasnosť a zvolil si formu alegórie, podobenstva a satiry. Románový cyklus Za hrsť drobných je kritikou ľudí modernej doby, ktorým chýbajú citové rodinné väzby. Súčasťou Bednárovho prozaického diela sú aj jeho filmové scenáre Slnko v sieti (1962) a Organ (1964), ktoré stáli pri zrode novej vlny moderného slovenského filmu na začiatku 60. rokov. Spolu s ďalšími scenármi Tri dcéry (1967), Génius (1969), Veľká noc a veľký deň (1974), Penelopa (1977) a Kamarátky (1979) dostali filmovú podobu v spolupráci s režisérom Štefanom Uhrom a kameramanom Stanislavom Szomolányim. Ako úspešný scenárista sa Bednár uplatnil aj v televízii. V roku 1979 sa realizovala jeho televízna hra Ráno pod mesiacom (r. M. Luther) a v roku 1980 štvordielny televízny film Moje kone vrané (r. Š. Uher). (autor: R. Šmatláková, 2015)
Slnko v sieti 1962
(Dráma)
