Albert Marenčin je slovenský scenárista, dramaturg, vedúci tvorivej skupiny, ktorý sa narodil 26.07.1922 v obci Bystré.
Dramaturg, scenárista, prekladateľ a básnik. Vyštudoval odbor slovenčina-francúzština na Filozofickej fakulte v Bratislave a Sorbonnu v Paríži. Pracoval ako redaktor Národnej obrody a hlásateľ Československého vysielania Francúzskeho rozhlasu v Paríži. V rokoch 1949-72 pôsobil postupne ako dramaturg a scenárista v Slovenskom filme. Na prelome 60-tych a 70-tych rokov ako vedúci tvorivej skupiny v Štúdiu hraných filmov na Kolibe stál pri zrode niekoľkých koprodukčných filmov - Zbehovia a pútnici [r. J. Jakubisko, 1968], Sladký čas Kalimagdory [r. L. Lahola, 1968], Muž, ktorý luže [r. A. Robbe-Grillet, 1968], Vtáčkovia, siroty a blázni [r. J. Jakubisko, 1969] a Eden a potom... [r. A. Robbe-Grillet, 1970]. Scenáristicky sa podieľal na filmoch Lazy sa pohly [r. P. Bielik, 1952], Zemianska česť [r. V. Bahna, 1957], Prerušená pieseň [r. N. K. Sanišvili, 1960], Pieseň o sivom holubovi [r. S. Barabáš, 1961], Polnočná omša [r. J. Krejčík, 1962], Prípad Barnabáš Kos [r. P. Solan, 1964]. V roku 1972 ho za umeleckú činnosť a politické postoje prepustili zo zamestnania a vylúčili zo všetkých umeleckých a profesijných zväzov so zákazom tvorivej a publikačnej činnosti v oblasti kultúry. Až do novembrového prevratu v roku 1989 pracoval v centrálnej evidencii zbierok Slovenskej národnej galérie. Rozsah jeho umeleckej tvorby je široký a žánrovo pestrý. Okrem filmových scenárov písal básne, eseje, prekladal z francúzštiny, kreslil surrealistické koláže. Za svoju prekladateľskú činnosť získal množstvo domácich a zahraničných ocenení, medzi nimi aj francúzsky Rytiersky rad za umenie a literatúru [1993]. V roku 2002 získal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy a v roku 2010 mu Slovenská filmová a televízna akadémia udelila Cenu za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. (autor: R. Šmatláková, máj 2012)