Adolf Lachkovič bol slovenský filmový pracovník (pomocný režisér, druhý režisér, herec, dabingový režisér), spisovateľ, ktorý sa narodil 28.10.1931 v obci Stupava a zomrel 12.03.2011 (vo veku 79 rokov) v Bratislave.
Dabingový režisér, spisovateľ. V rokoch 1950-91 pôsobil v slovenskom filme. Bol osvetľovačom, asistentom réžie, pomocným režisérom a od roku 1982 režisérom dabingu. Spolupracoval s režisérmi Jánom Lackom Páni sa zabávajú (1971), Človek na moste (1972), Ďaleko je do neba (1972), Cnostný Metod (1979), Toto leto doma (1980), s Jozefom Zacharom Demokrati (1980), Kamarátka Šuška (1977), Lampáš malého plavčíka (1984), so Zorom Záhonom Pomocník (1980), so Štefanom Uhrom Génius (1969). Svoje spomienky na pôsobenie v slovenskom filme zverejnil v memoárovej próze Scenár asistenta (1994), v knihe Lásky hriešnych filmárov (2007) a naposledy v príbehu jedného filmu Na hrane snov (2009). Písal novely i poviedky - Bozkal som sochu (1992), Sladké časy (1999), Príbehy spod gaštanov (2004), Autobusová romanca (2005), Čierne výložky (2010). V roku 2011 mu vyšla kniha pre deti Háďatá a skaly. (autor: R. Šmatláková, 2012)