Keď sa Sıle namiesto Boranovho hlasu v telefóne ozve výstrel, hystericky kričiac jeho meno sa ocitne na pokraji nervového zrútenia!
Po tom, čo sa práve vo firme odohralo, je Sıla (Cansu Dere) poriadne vykoľajená. No dosť zabrať jej samozrejme nedáva len nelichotivá situácia v pracovnej sfére, ale i boľavé súkromie – odkedy narýchlo odletela z Mardinu do Istanbulu, Boran (Mehmet Akif Alakurt) jej ani jeden jediný raz nezavolal, takže sa na ňu zrejme ešte stále hnevá...
Úbohá Ayşe (Sinem Yaruk) ani len netuší, že jej milovaný, s ktorým len pred pár hodinami hovorila o spoločnej budúcnosti a v kútiku srdca už sa vidí byť jeho ženou, sa doma práve dozvedel správu, ktorá im obom môže poriadne znepríjemniť a komplikovať život – že jeho starostlivá mama mu už našla nevestu podľa svojho gusta a že s jej rodinou už dohodla podmienky ich sobáša!
Keď sa Sıla od mamy Bedar (Zeynep Eronat) dozvie, že a druhý deň sa má v Mardine s veľkou pompou otvárať nová škola, ktorú vlastnými rukami pomáhali postaviť ona s Boranom, nedá jej to a zavolá manželovi – no on je opäť nezodvihne... To, že zanovité mlčanie im obom viac ublíži, ako pomôže, si Boran, žiaľ, uvedomí až v hodine dvanástej, tesne pred plánovaným slávnostným otvorením školy, keď za ním dobehne vrcholne znepokojená Narin (Boncuk Yılmaz). Tá mu totiž prinesie naozaj nepríjemné novinky - Ümmü (Serap Doğan) jej totiž zavolala, že Dilaver (Celil Nalçakan) je v Istanbule a že hoci mu jeho otec Zinar (Muhammed Cangören) dôrazne kládol na srdce, aby sa k Sıle ani len nepribližoval, robí si o ňu starosti...
Boranova nečakaná prítomnosť v Sılinej firme všetkých zúčastnených poriadne prekvapí. Teší sa z nej však zjavne len Sıla, súdiac podľa jej mimovoľného úsmevu, keď ho zbadá vojsť do miestnosti a zastať sa jej pred arogantným Dilaverom – no nanešťastie nie dlho, pretože Boranovo opovržlivé a ľadovo chladné „Stálo ti to zato?“ a jeho následný rovnako rýchly odchod, akoby si boli úplne cudzí, ju hlboko rania. No zjavne to bolo presne to, čo Sıla práve teraz potrebovala pocítiť – po krátkom premýšľaní si totiž uvedomí, čo je v jej živote naozaj prioritné a okamžite odcestuje späť do Mardinu. Tam ju čaká ďalšie menšie prekvapenie, keď u rodičov zistí, že v čase jej neprítomnosti sa o malého Bedirhana, ktorého zverila mame, staral Boran...
Ibaže po návrate domov zažije obrovský šok, keď synčeka nenájde vo svojej postieľke, Boran tiež nie je doma, a zjavne vôbec nik nevie, kam sa otec s drobčekom podeli – podľa Ayşe, Kevser (Fatoş Tez) a Firuza (Namık Kemal Yiğittürk), ktorý sa bezradne prizerajú Sılinej narastajúcej panike a jej slzami zaliatej nešťastnej tvári, dnes Boran navyše vôbec nebol doma, a tak vôbec nevedia, kam má namierené... A akoby to nestačilo, opäť Sıle nedvíha telefón!
Keď sa v dome Gencovcov zastaví aj mierne znepokojený Gabriel (Tayanç Ayaydın), ktorý sa Boranovi tiež nevie dovolať, začnú oprávnené obavy pociťovať aj ostatní členovia rodiny. Paradoxne tak nastane ešte pre pár mesiacmi v podstate nepredstaviteľná situácia – kým totiž Kevser samozrejme aj v tejto situácii zo všetkého viní nevestu a jej svojhlavosť, Firuz tentoraz synovo konanie neschvaľuje a stojí na Sılinej strane! Boran zatiaľ neďaleko Mardinu s veľkou hrdosťou predstavuje svojho krásneho synčeka žene, ktorá bola preňho v detstve veľmi, veľmi dôležitá – svojej pestúnke, ktorú vlastne vždy vnímal ako druhú mamu, a tak ju i dodnes volá...
Bedar, Celil (Menderes Samancılar) a Narin sú ako na tŕní, keď nič netušiaca Narin zavolá Sıle a dozvie sa od svojej zúfalo plačúcej švagrinej, že ani je synček, ani jej manžel nie sú doma a nik nevie, kam mohli ísť! A akoby táto situácia nebola ešte dosť skľučujúca a bolestná, Bedar a Celil sa kvôli rozdielnym názorom na správnosť Boranovho konania pochytia, ako už dávno nie! Bedar mu dokonca vykričí to, čo už obaja dávno považovali za uzavretú záležitosť – to, že jej 15 rokov tajil, že Sıla žije, ďaleko od nej, v inej rodine! Zjavne to totiž stále nie je ani uzavreté, ani zabudnuté!
Pri pozeraní videonahrávky s Boranovým odkazom, ktorú jej doniesol Gabriel, sa Sıle opäť kotúľajú po tvári veľké slzy, no tentoraz sú to slzy dojatia, radosti a šťastia. Z krásnych slov, ktoré jej neprítomný manžel adresuje, totiž zo všetkého najviac cítiť jedno – obrovskú lásku, ktorú Boran cíti k nej, ich synčekovi a rodnému kraju. A tiež veľkú hrdosť a... Nádej.
Boran si od svoje pestúnky vypočuje poriadnu hubovú polievku, a to hneď z niekoľkých dôvodov – najmä však preto, že ju prišiel navštíviť bez svojej manželky, ktorú tiež veľmi chce spoznať, ale tiež preto, že zjavne vôbec nevie, ako sa postarať o synčeka, pretože si so sebou preňho nepriniesol ani len jednu fľašku s mliekom! Boran sa preto urýchlene vydá pohľadať nejakú lekáreň, aby svoju chybu napravil. Keď mu Sıla opäť zavolá a on jej konečne zdvihne, namiesto jeho dôverne známeho hlasu sa v telefóne ozve výstrel – a Sıla, hystericky kričiaca jeho meno, je na opäť pokraji nervového zrútenia...