Boran nájde Sılu a jej kata doslova v hodine dvanástej – práve sa ju totiž, kľačiacu pri jeho nohách, chystá streliť zozadu do hlavy!;
Ani dlhé hodiny modlitieb nedokážu priniesť Gabrielovi (Tayanç Ayaydın), sužovanému obrovskými výčitkami svedomia, že Sılu (Cansu Dere) nedokázal ochrániť, hoci to Boranovi (Mehmet Akif Alakurt) sľúbil, ani len malú útechu či úľavu. Ani na jedinú minútu neuveril, že by Sıla ušla, práve naopak, je presvedčený, že by nikdy neutiekla ani od manžela, ani od synčeka. A neverí tomu ani Boran, ktorý je odhodlaný nájsť ju za každú cenu a potrestať vinníkov! A pre prípad, že by sa jemu či Sıle pri hľadaní pravdy niečo stalo... Požiada Gabriela, aby Bedirhana prijal za svojho. A dojatý Gabriel mu to sľúbi, aj keď z celého srdca úprimne dúfa, že práve tento sľub nebude nikdy, nikdy, nikdy musieť splniť.
Aj keď jeho srdce krváca a duša plače za stratenou láskou, ktorej osud je stále neistý, Boran sa veľmi snaží upokojiť a uspať maličkého synčeka. A tak mu s veľkou láskou porozpráva príbeh nesmrteľnej lásky gazely a vrchu, ktorou ho kedysi uspávala jeho mama Kevser (Fatoş Tez) – príbeh o veľkej láske, bolestnej strate, prikrátkom opätovnom stretnutí, ktoré ukončila smrť... Ale i o veľkej nádeji, vďaka ktorej vždy na jar ich príbeh znovu ožíva, vďaka slzám úprimnej a čistej lásky, premenenej do dvoch priezračne čistých potokov...
Zinara (Muhammed Cangören) veľmi trápi, čo sa deje - hoci o tom viac len tuší, ako skutočne vie -, a tak zájde za svojím bratom Firuzom (Namık Kemal Yiğittürk) porozprávať sa. Kým muži debatujú na terase a spomínajú pritom i na svojho otca, ktorý bol tiež mocný vodcom, Kevser, ktorú trápia výčitky svedomia, ticho plače vo svojej izbe nad Boranovými fotografiami a... Sıliným pasom, ktorý medzi nimi ukrýva. A jej trápenie ju napokon prinúti urobiť niečo naozaj prekvapivé – ísť za Boranom a povedať mu pravdu!
Zoči-voči Sılinmu zúfalstvu, ktorá ich doslova prosí, aby ukončili jej nešťastie a konečne ju zabili, sú Firuzovi muži úplne bezradní. Kým v jednom z nich sa pohne svedomie a nevestu Gencovcov by už asi nedokázal zniesť zo sveta ani na priamy príkaz, ten druhý zradí svojich chlebodarcov, o všetkom informuje iného z vodcov a na jeho príkaz sa chystá Sılu zastreliť! Zatiaľ sa mu to nepodarilo len preto, lebo Sıla ušla a má pred ním menší náskok. Keď sa o tom dozvie Boran, zburcuje svojich verných a ponáhľa sa milovanú ženu zachrániť – so zbraňou v ruke prinúti vodcu, ktorý vydal rozkaz na Sılinu popravu, ísť s ním...
Keď sa o všetkom dozvie Ayşe (Sinem Yaruk), nemôže inak – okamžite zavolá Narin (Boncuk Yılmaz) a všetko jej povie, a tak sa ona, Bedar (Zeynep Eronat), Celil (Menderes Samancılar) a malý Emir okamžite vyberú do domu Gencovcov, vykričať Kevser a Firuzovi svoju bolesť, hnev a sklamanie. Vlastne... Kričí iba Narin, poháňaná spravodlivým hnevom a obrovskou hanbou, ktorú kvôli svojim rodičom teraz cíti. Keď prisahá, že Kevser už nikdy nenazve mamou, vyzerá ako bohyňa pomsty!
Boran s Gabrielom nájdu Sılu a jej kata doslova v hodine dvanástej – práve sa ju totiž, kľačiacu pri jeho nohách, chystá streliť zozadu do hlavy! Aby ju Boran zachránil, priloží svoju zbraň k hlave vodcu, ktorý je popravu nariadil, a prisahá, že ak jeho muž splní jeho príkaz, stlačí kohútik aj on! Situáciu sa napokon podarí vyriešiť bez toho, aby sa preliala čo i len jediná kvapka krvi. No keď Boran na smrť vyčerpanú Sılu, ktorá sa mu v bezvedomí zvezie do náručia, odnáša konečne domov, do bezpečia, hlboko vo svojom srdci vie, že možno vyhrali túto bitku, no vojna s tradíciami a krutými zvykmi sa, žiaľ, ešte ani zďaleka neskončila...