Po prestrelke v uliciach Mardinu sa napokon proti sebe konečne postavia len Boran a Cihan, tvárou v tvár, zbraň proti zbrani!
Žiaľ, ktorý po správe o Azadovej (Cemal Toktaş) smrti prežíva rodina Sönmezovcov, je nesmierny... Kým Bedar (Zeynep Eronat), Celil (Menderes Samancılar) a malý Emir dávajú svoje nesmierne zúfalstvo a bolesť najavo hlasným nárekom a vodopádmi sĺz, užialená Narin (Boncuk Yılmaz) je akoby v tranze, stále sa s mŕtvym manželom rozpráva, akoby bol ešte nažive, akoby tu bol s ňou. Nuž a Sıla (Cansu Dere)... Nedokáže normálne smútiť, nedokáže preliať ani jednu jedinú slzu. Je akoby zamrznutá v čase...
V jej vnútri ako ničivý oheň narastá hnev a túžba po pomste, pretože veľmi dobre vie, nech už sa ju Boran (Mehmet Akif Alakurt) akokoľvek snaží upokojiť len ťažko uveriteľnou verziou o nehode, že jej brata zavraždil niekto z Gencovcov! A na jej rozhodnutí pomstiť bratovu smrť nič nezmení ani dojatie, keď za bránou ich domu s otcom a mamou nájdu všetkých zamestnancov z fabriky, ktorí žialia spolu s nimi a prišli im svojou prítomnosťou vyjadriť svoju účasť a podporu...
Keď Boran príde do Cihanovho (Devrim Saltoğlu) domu, aby zistil, či má alebo nemá prsty v Azadovej smrti, nenájde ho doma, ešte stále je totiž spolu s bratom Dilaverom (Celil Nalçakan) v nemocnici, kde po pokuse o samovraždu leží jeho žena. Prijme ho preto jeho strýko Zinar (Muhammed Cangören), ktorý sa k nemu, ako už sa pomaly stalo zvykom, správa arogantne a s dešpektom. A inak to nie je, ani keď dorazí Dilaver, ktorého domov pošle Cihan, aby otec nečelil Boranovi sám!
Neskorší rozhovor Borana a jeho otca Firuza (Namık Kemal Yiğittürk) naberie nečakaný smer, keď sa starší z Gencovcov dosť necitlivo vyjadrí o Azadovej smrti ako o niečom, čo už bolo aj tak rozhodnuté, a teda nemenné, a vzápätí sa tak trochu zahanbene spýta, ako sa má Narin. Boran sa totiž otcovi azda po prvý raz postaví ako chlap a citovaním jeho nezmyselných a krutých pravidiel vyplývajúcich zo stáročia nemenných tradícií ho doslova zrovná – so zvláštne dutým hlasom mu totiž ako robot odrecituje, že Narin ich už nemá čo zaujímať, že je zavrhnutá rodom a tiež odsúdená na smrť a že on sám už vlastne nie je jej brat, ale vodca, ktorý ju má osobne zniesť zo sveta!
Nuž a krátko nato Boran vyčistí žalúdok aj mužovi, ktorý si k nim príde nárokovať sobáš s mladou vdovou muža, ktorý mal Sılu a jej rodinu na Firuzov príkaz popraviť v Istanbule – tentoraz má byť jej ženíchom chlapec, ktorý ešte len chodí do školy, vraj mu má byť najprv matkou, vychovať ho, a potom sa stať jeho ženou! Nečudo, že ho rozhnevaný Boran najprv spakruky udrie tak silno, že drzáň spadne na zem, a potom mu s odporom a pohŕdaním hodí peniaze, ktoré jeho rodina zaplatila ako veno a ktorými sa tento zaslepenec tradíciami toľko oháňa!
Aj keď sa to zná nemožné, Cihan zrejme predsa len má čosi ako svedomie... Rozhodne sa totiž postarať sa o svoju ženu, ktorá je ešte stále v hlbokom bezvedomí a bojuje o život, a definitívne ukončiť svoj nepatričný vzťah s Esme (Gökçe Yanardağ). A tak keď mu jeho milenka zavolá, akurát vo chvíli, keď svoju ženu preváža sanitkou do inej nemocnice, povie jej, že sa k nej už nikdy nevráti, že je medzi nimi nadobro koniec. A keď mu Esme predsa len ešte raz zavolá a chce nejaké vysvetlenie, povie jej, že najlepšie bude, ak ihneď odcestuje domov. A krátko nato jej dokonca pošle do hotela letenku do Istanbulu...
Azadovho pohrebu sa okrem jeho najbližších zúčastní veľmi veľa ľudí – susedia, priatelia a zamestnanci rodiny Sönmezovcov. Jediný človek, ktorý sa s ním nedokáže pri jeho hrobe naposledy rozlúčiť, je... Narin. Jednoducho to nejde, je to príliš bolestivé, príliš... Konečné. Cihan a jeho rodina majú, naopak, opäť viac šťastia, ako si zaslúžia – stav Cihanovej manželky sa totiž výrazne zlepšuje, takže nepotrvá dlho, a bude môcť nemocnicu opustiť a vrátiť sa domov, aj keď sa ešte bude musieť šetriť. No nik nemôže mať šťastie večne, a tak už krátko nato Cihan a Dilaver musia v uliciach Mardinu čeliť otvorenej konfrontácii s Boranom a Şivanom (Vural Tantekin), ktorí už poznajú pravdu. Dôjde k prestrelke, pri ktorej je Şivan ľahko zranený a Dilaver ťažko, dokonca vyzerá ako mŕtvy – a tak sa napokon proti sebe konečne postavia len Boran a Cihan, tvárou v tvár, zbraň proti zbrani!