Boran povie Sıle, že Celil musel predať dom v Mardine - pretože zúfalo potrebovali peniaze na liečbu vážne chorej Bedar...
Každý ďalší deň v Istanbule je pre Sılu (Cansu Dere) veľkým utrpením, a tak Boranovi (Mehmet Akif Alakurt) navrhne, aby sa vrátili domov, do Mardinu. Koniec koncov, Boran už si spomína na všetko, čo predtým zabudol, ona do firmy môže v prípade núdze kedykoľvek pricestovať a malého Bedirhana tak, či tak chceli vychovávať tam. Ibaže... Boran má na celú záležitosť iný názor. Keďže však Sıle nemôže povedať o Bedar (Zeynep Eronat) a jej chorobe, trvá na tom, že musí ešte dokončiť terapiu so Zeynep (İpek Tanrıyar) – čím, pochopiteľne, Sılu ešte viac raní...
No to, že Zeynep v Boranovi vidí oveľa viac, ako len pacienta a bývalého spolužiaka, je medzičasom úplne jasné nielen Sıle, ale aj Ömerovi (Boğaçhan Yağ), ktorý svoju teraz už bývalú priateľku navštívi nielen preto, aby sa tvárou v tvár porozprávali o tom dosť úbohom rozchode cez telefón... Ale tiež preto, aby si Zeynep konečne priznala to, čo on už dávno pochopil – že je zaľúbená do Borana!
Narin (Boncuk Yılmaz), ktorej šialene chýba Azad (Cemal Toktaş) – a čím viac a blíži termín jej pôrodu, tým jeho neprítomnosť pociťuje bolestnejšie a intenzívnejšie -, už sa k nemu nielen úpenlivo modlí a čoraz intenzívnejšie naňho myslí a rozpráva sa s ním, ale už ho začína aj vídať, akoby ju nikdy naozaj neopustil, akoby tu bol stále s ňou, sprevádzal ju na každom kroku, chránil ju a miloval...
Keď si Zeynep napokon prizná očividné – že v Boranovom prípade skutočne prekročila krehkú hranicu medzi lekárom a pacientom -, zájde za šéfom kliniky, kde pracuje, a požiada ho o láskavosť, a síce, aby ju ako Boranovu terapeutku nahradil niektorým z jej kolegov, pre konflikt záujmov. Krátko nato sa však stane niečo, čo jej poriadne zdvihne mandle – navštívi ju totiž zákerná Esme (Gökçe Yanardağ), aby jej so zjavným potešením ukázala všetky materiály, ktoré si o nej nechala zistiť žiarlivosťou zhrýzaná Sıla! A, akoby to nestačilo, sklamaný Ömer navštívi Borana, aby si na ňom vylial zlosť – alebo mu minimálne otvoril oči, ak si to už spomínané očividné doteraz ešte nevšimol... Aby mu skrátka povedal, že práve on je dôvodom, prečo jeho vzťah so Zeynep skrachoval!
Na stretnutí s Narin síce Sıla aspoň na krátku chvíľu príde na iné myšlienky, no na svoje trápenie kvôli Zeynep, žiaľ, úplne zabudnúť nedokáže. A tak nečudo, že jej ďalšie kroky smerujú priamo do Zeynepinej kancelárie, aby sa opäť porozprávali o ukončení Boranovej terapie. Jediné šťastie, že okrem nich v tej chvíli s miestnosti nikoho niet, narastajúce nepriateľstvo medzi oboma sokyňami je totiž temer hmatateľné a dalo by sa hádam aj krájať! Sılu veľmi nepríjemne prekvapí a zahanbí, keď na ňu Zeynep udrie s tým, že vie o tom, že si ju dala preverovať – a že pre budúcnosť by stačilo sa opýtať!
Kým sa Celil (Menderes Samancılar) s veľkou láskou a vervou pustí do prípravy chutnej večere pre svoju milovanú manželku, Sıla sa doma zhrýza, pretože Boran opäť mešká a ona nevie, čo si má o tom myslieť, čo má očakávať po jeho návrate... Hoci Bedar milosrdne predstiera, že na to zabudla, aby si Celil nerobil starosti, on veľmi dobre vie, aký je dnes deň – presne dnes totiž slávia tridsiate výročie svojho sobáša! A preto jej dá ten najkrajší darček, aký si len dokázala predstaviť - náušničky, ktoré jej daroval v deň, keď mali svadbu. Bedar ich totiž už dávno oželela, mysliac si, že skončili v záložni spolu s ostatnými jej šperkmi. Oboch veľmi prekvapí a poteší, keď ich prídu navštíviť všetky tri ich deti, spolu s Boranom a Narin.
Dobrá nálada je však razom zabudnutá, keď po dlhom čase naozaj uvoľnený a dobre naladený Celil vytresne, že predal dom v Mardine. Sıla totiž naňho vybehne ako zúrivá fúria, a tak ju Boran doslova odtiahne domov, kde ju hneď v rozlete soptenia hromženia na otcovu necitlivosť, netaktnosť a bezcharakternosť zastaví a povie jej, že Celil nemal inú možnosť ako dom predať, pretože zúfalo potrebovali peniaze na liečbu vážne chorej Bedar. A potom povie Sıle celú pravdu – a aj to, že okrem jej rodičov, neho a nej o tom nik z rodiny nevie.
Na ďalšom sedení Boran Zeynep povie o Ömerovej návšteve a jeho podozreniach, že za rozpad ich vzťahu môže práve on. Jej sa však šikovne podarí zahovoriť túto tému ako absurdnú, ako niečo, čo úplne neopodstatnene straší len a len v Ömerovej hlave. Približne v rovnako čase sa Sıla, ktorá prišla navštíviť svoju mamu a sľúbiť jej, že odteraz bude chodiť na ošetrenia do nemocnice spolu s ňou, mame zverí so svojím trápením, kvôli ktorému sa v poslednom čase tak zhrýza a za ktoré sa veľmi hanbí – že žiarli na istú ženu, ktorá sa pohybuje v Boranovej blízkosti a zjavne má oňho záujem!
Dilaver (Celil Nalçakan) len ťažko skrýva radosť, keď sa mu podarí zistiť, že mladá advokátka Ceren (Duygu Eriçok) nie je ani vydatá, ani nemá priateľa. Jeho radosť ale dosť výrazne utlmia dve veci, ktoré sa stanú temer súčasne. Najprv zavolá Ümmü (Serap Doğan), pretože jej zavolal svokor Zinar (Muhammed Cangören) a chcel od nej vedieť, kedy sa jej nový manžel konečne vráti domov, a ona mu nevedela odpovedať, a vzápätí ho maximálne rozladí zistenie, že dohodnuté stretnutie vo firme, s ktorým napevno rátal, Sıla zrušila...
Malého Emira (Mehmet Dağ) maximálne rozruší, keď sa na školskom dvore stane svedkom zúrivej bitky medzi Oğuzom (Arda Çelebi) a jeho niekdajším najlepším kamarátom, ktorej dôvodom je, ako inak, Dilan (Zeynep Anıl Tatdıran)! Dokonca až tak veľmi, že po návrate domov rodičov požiada, aby sa vrátili späť do Mardinu, že on už do tejto školy nikdy viac nepôjde. A keď mu vzápätí nechtiac vykĺzne niečo o tom, že ani netušia, čo Dilan vyvádza, pretože si to skrátka vie zariadiť... Niet inej cesty, musí s pravdou von!
Boran už má plné zuby toho, ako sa Sıla zakaždým rozruší, keď jej pre niečo zavolá Dilaver, a tak si svojho problémového bratranca nechá predvolať na odľahlé miesto a prinúti ho podpísať svoje okamžité odstúpenie z funkcie predsedu správnej rady holdingu Özdemir, aby s jeho ženou už neprichádzal do kontaktu ani len v pracovnej sfére. Približne v rovnakom čase, priamo v sídle spoločnosti, sa zase Sıla definitívne rozhodne vyšachovať z firmy Esme, ktorá jej neznesiteľne pije krv.
Keď už zlyhal v tejto sfére, rozhodne sa Dilaver zabodovať aspoň na inom poli, a síce v Cereninom srdci. Preto mierne poopraví oficiálnu verziu svojho odchodu z holdingu – takticky jej naznačí, že sa svojho postu možno vzdal preto, aby... Ceren ostal ten jej! Nuž a na odchode prekvapenej mladej advokátke naznačí, že sa im dvom tak možno otvárajú isté možnosti v inej oblasti...
Nanešťastie Boran trestuhodne podcení nebezpečenstvo, ktoré preňho a jeho rodinu predstavuje Osman (Emin Yaşar). Naivne si totiž myslí, že jeho nedávny rozhovor s ním padol na úrodnú pôdu. Pravda je však úplne iná, Osman a jeho muži totiž finišujú s prípravami definitívneho úderu proti rodu Gencovcov – s vykonaním rozsudku smrti nad Sılou!
Aj keď si Narin spočiatku vôbec nebola istá, či práca v nadácii, ktorú jej ako vhodnú výplň času navrhla Sıla, je pre ňu skutočne to pravé orechové, netrvá dlho a uvedomí si, že pomoc potrebným a bezradným je presne to, čím dokáže a chce naplniť obrovskú boľavú dieru v jej vnútri. No než sa o tom stihne so švagrinou poriadne porozprávať, je zase všetko hore nohami! Sıle totiž zavolá mama a povie jej o nepeknej hádke medzi Celilom a Dilan – a že Celil po nej odišiel z domu nevedno kam a ona sa mu nevie dovolať, takže si robí starosti.
Po veľmi dlhom čase trápenia a starostí si Boran a Sıla konečne užijú zopár veľmi vzácnych, krásnych a nezabudnuteľných chvíľ iba vo dvojici – počas spoločného kúpeľa. Medzičasom však, žiaľ, dôjde k veľkej tragédii. Samima (Gürol Güngör), jedného z najspoľahlivejších Boranových mužov, ktorý musí nielen v práci, ale i v súkromí čeliť veľkému nebezpečenstvu, totiž ktosi napadne a postrelí, a tak vážne znepokojený Boran okamžite nasadne do auta a ponáhľa sa na miesto činu. No nanešťastie sa Osman, ktorý sleduje Sılin dom zobďaleč, rozhodne práve túto Boranovu neprítomnosť využiť na útok! Jeho mužom sa bez väčších problémov podarí zneškodniť ochranku, a tak keď sa Boran vráti domov a všimne si, že niečo nehrá, môže sa už len zdesene a bezmocne prizerať, ako guľka z Osmanovej zbrane mieri na hornú terasu domu, kde sa práve rozprávajú jeho sestra a manželka!