Keď sa Savaş s malým Ömerom vracia v skvelej nálade do Yasemininho domu z nákupu plienok, náhodou ich zahliadne strýko Pala...
Po nástojčivom telefonáte od jeho ráznej matky Şahnur (Tomris İncer) sa Savaş (Murat Yıldırım) samozrejme ponáhľa domov, kde vládne naozaj pohrebná atmosféra... Çiçek (Feride Çetin) vôbec nie je do reči, a to rozhodne nielen preto, že jej brata Yavuza (Erkan Bektaş) dnes po toľkých rokoch prepustili z väzenia, ale tiež preto, že ju zakaždým hlboko raní, keď sa stáva nedobrovoľnou šachovou figúrkou v súboji o moc matky a syna, v ktorom práve ona vždy len prehrá – vždy, keď ju Şahnur nejako podstrčí Savaşovi a on matke vzdoruje, nech už je to hoc aj zdanlivo banálne „Nie“ na prosbu, aby ju odviezol do školy, láme jej to srdce! Nuž a Nazan (Gökçe Yanardağ) je z predstavy, že vrah jej muža je opäť na slobode, úplne hotová, nechce vidieť ani len svojich najbližších, nieto s nimi ešte hovoriť...
Yasemin (Nurgül Yeşilçay) sa veľmi snaží byť silná v tejto novej, ešte o čosi zamotanejšej situácii, hlavne kvôli malému Ömerovi, ktorý je zo dňa na deň istejší na svojich malých nôžkach - a čoraz nezbednejší! Nečudo, že má jeho krásna mama dosť často pocit, že nič nezvláda... Ešteže jej občas rada pomôže Sevgi (Nazan Kesal), ktorá je však mysľou niekde úplne inde – nedokáže si skrátka z pamäte vymazať obraz Boru (Cenk Ertan), držiaceho za ruku Nazan a zamilovane hľadiaceho do jej očí! Apropo Bora – vyzerá to tak, že v jeho prípade sa konečne naplnilo staré známe „božie mlyny melú pomaly, ale isto“, pretože sa ukáže, že žena, ktorej dôveroval a ktorej zveril všetky svoje úspory, je prešibaná podvodníčka, ktorú spolu s jej spoločníkmi hľadá polícia, pretože spreneverili milióny lír!
Yavuzov návrat z väzenia domov síce vyvolal veľa zlej krvi, a to pochopiteľne najmä u Baldarovcov, je dosť i tých, ktorí sa naňho veľmi tešia. Predovšetkým jeho dvaja mladší bratia, ktorí sa ho už nemôžu dočkať, ale tiež jeho úbohá mama Kıymet (Nesrin Yılmaz), ktorá ale svoju radosť musí skrývať pred svojím tvrdým a nevyspytateľným mužom Ahmetom (Halil Kumova), nuž a samozrejme tiež Çiçek, ktorej srdce a duša sa z viacerých dôvodov utápajú slzách - a tie zrejme nik okrem neho usušiť nedokáže. Tak to aspoň bolo v časoch, keď boli obaja ešte len deťmi...
Keďže Yasemin a Sevgi majú plné ruky práce s rozbehnutím ich novej reklamnej agentúry, o malého Ömera sa rozhodne postarať Savaş, ktorý si so synčekom užije prekrásny, nezabudnuteľný deň. Vo chvíli, keď sa spolu s ním vracia v skvelej nálade do Yasemininho domu z nákupu plienok, náhodou ich zahliadne strýko Pala (Kerem Atabeyoğlu), vracajúci sa taxíkom z krátkeho výletu na pobrežie, kam sa vybral napriek protestom ustarostenej Fidan (Nalan Yavuz) a všetkých, ktorých poverila jeho strážením a ofukovaním. Savaş mu nedokáže a nechce klamať, preto mu povie pravdu – a tak keď domov nečakane príde Yasemin, počiatočný strach z prezradenia vystrieda malá nádej, že majú v Palovi ochrancu a spojenca. Sľúbi im totiž, že ich tajomstvo udrží v tajnosti, pretože v Savaşovi vždy videl syna – a v nej teraz zase dcéru. Nuž a ich synček je preňho tak či tak malou kópiou jeho milovaného Halduna (Alihan Aracı).
Yavuz sa s neskrývaným dojatím a veľkou láskou zvíta so všetkými svojimi blízkymi. Teda, s výnimkou svojho krutého otca, ktorý z neho pred rokmi spravil vraha! Keď sa totiž po prvý raz po tej večnosti, čo strávil za mrežami, stretne s ním, jeho láskavé oči naplní číra, roky márne potláčaná nenávisť! Preto nečudo, že keď uvidí otca nútiť jedného z mladších bratov, aby zarezal barana, vynoria sa mu vlastné bolestné spomienky – a preto bratovi vezme nôž a barana zareže sám, aby ho, hoc zrejme nie nadlho, uchránil pred tým strašným pocitom bezmocnosti a hanby, keď si ruky človek nezmazateľne pošpiní krvou nevinného...
Vyzerá to tak, že - hoci z iných pohnútok ako jeho rozmaznaný a skazený bratranec Mustafa (Halil İbrahim Aras), no nepochybne i vďaka jeho vplyvu – i vzorný a skôr utiahnutý Haldun sa napokon nechá zlákať na zlé chodníčky. Má už totiž dosť stupňujúcej sa šikany, ktorej obeťou sa dennodenne stáva v škole, navyše pred zrakom pôvabnej spolužiačky, o ktorú veľmi stojí. Preto sa svojmu trýzniteľovi jedného dňa vzoprie a všetko poníženie mu vráti riadnou bitkou - a aj s úrokmi!
Tak, ako Savaş nikdy nebol typický Baldar, tak ani Yavuz zjavne nie je typický Moran. Oboch poznačilo meno, ktoré nosia a obaja sa musia nejako vyrovnať s neľahkou minulosťou a povesťou svojich vplyvných rodín, s ktorou nesúhlasia – no z nezávideniahodnej a nenávratne smrteľným hriechom poškvrnenej Yavuzovej pozície je to ešte o čosi ťažšie. Je treba veľké sebazaprenie, odvahu a hrdosť odvážiť sa priamo do jamy levovej, kde vás nik nevíta s otvoreným náručím a kde by vás videli najradšej mŕtveho. No presne to Yavuz urobí – odvezie svoju sestru z rodinného stretnutia priamo domov, až za brány sídla Baldarovcov. Len aby svojmu švagrovi podal ruku a chlapsky sa mu pritom pozeral priamo do očí – na znak úcty a zmieru...