klapac (20.04.2004)
Lachim: To Filip Š. Možno to sem nepatrí, ale súvisí to s témou vykalkulovanosti vo filme, aj keď nejde konkrétne o Edi-ho, ale o Všetko o mojej matke. Bavil som sa trochu s Peťom o tej tvojej interpretácií (že odkedy 17-ročný Esteban umrie sa číta kniha,ktorú napísal) a on ju tiež definitívne odmietol...niežeby bol jeho názor svätý, ale aspoň môžem rozviť svoj pohľad na film,nakoľko ani ja som toto v tom filme nevidel,podporený ešte niekým iným...takže podľa mňa bolo Všetko omojej matke čistou prvoplánovou hrou na divákove city...ukázať realitu en z tej horšej časti je podľa mňa presne také, ako si spomínal na príklade Spaľovača,teda ukazovať ju z pohľadu pomätenca...na druhej strane súhlasím s vladom,ktorý napísal,že tento pohľad je rovnaký ako pohľad každého iného človeka.Ale v každom prípade je to pohľad subjektívny,bez akejkoľvek snahy o objektivizáciu.Všetko o mojej matke je o hľadaní stratených ilúzií a vzťahov,pričom výsledkom hľadania je iba bolesť,utrpenie,nešťastie...navyše to nebolo nijak presvedčivé,nepohlo to mnou,skôr to bol,ako som už povedal,prvoplánový útok na city diváka,aby súcitil s postavami...Ako hovorí Aristoteles v Poetike,trasgédia má za cieľ v divákovi vyvolať pocity strachu a ľútosti a katarziou dosiahnuť ich očistenie.V poriadku,Všetko o mojej matke nie je tragédia, ale primárne sa koncentruje na vzbudenie ľútosti v divákovi a podľa mňa sa mu to navyše nedarí. O katarzii nemôže byť ani reči,ale to tomuto filmu nevyčítam,pretože ako som už spomenul,nedodržiava štruktúru,ktorú uvádza Aristoteles.Jedinou analógiou teda pre mňa naďalej ostáva vyvolávanie pocitu ľútosti u diváka. Keď už si spomenul ten Rekviem za sen,aj ten sa sústreďuje na vyvolanie týchto pocitov,ale: 1)darí sa mu to, určite som cítil s postavami viac než v prípade Všetko... možno ty označíš toto za citové vydieranie (myslím Rekviem),ale to podľa mňa tak nie je. Ten film má čo povedať a hovorí to naplno a tým v divákovi vyvoláva pocit strachu a ľútosti 2)aj tomuto filmu chýba katarzia (teda ak za ňu nebudeme považovať zábery všetkých štyroch hlavných postáv na posteli v embryonálnej polohe,ktorá by mohla vyjadrovať snahu a túžbu vrátiť čas späť,znovu sa narodiť,alebo prežiť život inak) ale Aronofsky predkladá typickú trojaktovku...Čiže nakoľko som ja nevzniesol výhradu voči absencii katarzie voči Všetko o mojej matke,tak ani ty to neurob s Rekviemom...
klapac (05.04.2004)
Filip Š.: sorry, napísal som to pod starým nickom
klapac (05.04.2004)
Dok: Máš pravdu, sám z toho nemám moc veľkú radosť, ale za posledný rok strávený na škole (všmu) sa moje pristupovanie k filmu úplne zmenilo a už viac-menej nedokážem pozerať filmy inak ako analyticky. Ale na druhú stranu, keď pred časom išiel Deň nezávislosti, pôsobilo to na mňa akoby som si v v hlave zapol ventilátor, mal som radosť z pekných obludiek a množstva výbuchov a mozog dostal na dve hodinky dovolenku. Bolo to veľmi osviežujúce, ale bol to žiaľ prvý a zatiaľ posledný prípad za rok. Dúfam že bude vznikať stále viac takých filmov, aby si úbohý artfil (zdravím Termixa:) mohol občas oddýchnuť od Wendersa a Tarkovského...
klapac (03.04.2004)
vlado: možno trochu škoda pre teba, nie? myslím že zdravá porcia laicizmu a "naivity" je pre nadhľad a najmä pre zábavu veľmi potrebný, čo ty na to?
klapac (03.04.2004)
Filip Š.: O.K. Ja som svedkom ničoho podobného nikdy nebol, môj pohľad je teda založený na čistej hypotéze, jednoducho sa mi to zdá nereálne. Tak isto je to len môj subjektívny pocit a takisto nemám záujem na tom, aby bol môj názor všeobecne akceptovaný ako jediný správny (to by sme dopadli... ako v nejakom filme:). V celej tejto dikusii som sa snažil logicky zdôvodniť a vyargumentovať (aj sám sebe) práve môj subjektívny pocit z tohoto filmu. Ale ako som už (minimálne dva krát:) písal: ten film sa mi páčil, len nie na 100%. mal som z neho v niekorých momentoch mierne rozpačitý pocit, ale so mnou je to už tak: mne sa na 100% nepáčil snáď žiaden film (no možno s výnimkou Requiem for a dream, ale aj tam by som to asi dal skôr na takých 95-97%), proste mne sa film len tak ľahko nezavďačí (správam sa k nemu ako nenávideniahodná filmovo-kritická krysa:)
klapac (03.04.2004)
vlado: už ti rozumiem :)a absolútne s tebou nesúhlasím. Pohľad pomätenca na svet je rovnkao reálny ako pohľad normálneho človeka na svet. No a že každá dramaturgická postava je v tej chvíli fikciou? To si naozaj nemyslím, v psychológii rovnako ako inde predsa fungujú príklady, metafory, symboly. Úplne vymyslená postava ( a je jedno či v Chicagu 20 rokov., teraz na Slovensku, alebo z DEEP SPACE 11 môže byť úplne autentická a "skutočná" rovnako ako nemenovaný pán z Procesu, alebo ktorákoľvek iná literárna postava. No a do tretice auto pre chlapca? To je absolútne normálne. Ja sám som bol svedkom obdobných udalostí niekoľkokrát. Je to absolútne možné (nehovorím, že časté), mne sa zdá, že si si zadefinoval Ediho ako postavu príliš skoro - "skutočný" Edi je práve ten Edi, ktorý miluje knihy, ale predá ich.samozrejme ber to všetko iba ako môj subjektívny názor, v žiadnom prípade ti ho nechcem vnucovať, naopak rád diskutujempekný deň
klapac (02.04.2004)
Filip Š.: Myslím že si nerozumieme. Tieto veci NIKDY nefungujú vo filmoch ktoré simulujú realitu (teda simulujú ju svojím spôsobom [už som v SR:)] všetky, ja mám na mysli filmy, ktoré sa tvária, že sa ich diegézia prekrýva s realitou). Napríklad v Spalovačovi som nemal problém s ničím, lebo bolo jasné že ide od začiatku do konca o čistú fikciu (resp. o realitu videnú očami pomätenca, teda realitu zdeformovanú na ne-realitu), alebo v lotr-ovi tiež nemám tendencie riešiť otázky okolo psychológie postáv. Keď mi ale režisér tu (v Edim) predkladá príbeh obyčajného chlapa, ktorý má byť ukotvený v reálnom backgrounde a uveriteľný, mal by mi ho predkladať v nepreexponovaných a uveriteľných situáciách. Nepáči sa mi že vložil Ediho do situácií, do akých ho vložil a potom sa tvári ako "pome všetci obdivovať tento hlboký a pravdivý príbeh" (Narážam napr. na celú minizápletku okolo syna Maleho. Je predsa vysoko nepravdepodobné, že by starý cap bez domova predal všetky knihy ku ktorým má taký extrémne hlboký vzťah a ktoré mu umožňujú nečumieť celé dni na 4 prázdne steny, a za utŕžené prachy kúpil autíčko chlapcovi, ktorý ho aj tak do týždňa rozbije/vyhodí/stratí a ktorého navyše ani nepozná. Je to síce krásne ľudské gesto, ale za daných okolností je to jednoducho neuveriteľné). Ale aby som odpovedal na tvoju otázku: pravdu povediac, neprichádza mi teraz na um žiaden z vážnejších (už som vysvetlil) filmov, kde by to naozaj fungovalo podľa mojich predstáv (aj keď je pravdou, že som teraz dosť unavený a nechce sa mi moc rozmýšľať:)
klapac (02.04.2004)
vlado: tak ešte hoď príklad - dva, kde to naopak funguje, že úplne...možno cez tieto príklady sa pochopíme lepšie....
klapac (02.04.2004)
Filip Š.: Prišiel o ňu preto, lebu mu ju jeho brat (nebol to len najlepší priateľ? Aj keď rozdiel medzi ním a bratom býva nikedy miniálny...) prebral. Důvod (sorry, som v čechách a nemajú tu normálnu klávesnicu- vokáň z nej nedostaneš ani keď sa jej budeš vyhrážať rozbitím klapiek:)) pre ktorý sa tak stalo sa nijako nedozvieme, myslím že sa můžeme (:)) zhodnúť na tom, že scenár nie je dokonalý. Ale (ako som už napísal o mnoho riadkov nižšie) mne sa ten film páčil a videl som ho už 3 krát (vlastne 3,5 - na lfš som si z neho pozrel polku:). To že v ňom boli niektoré veci vycucané z prsta mi celkovo pozitívny dojem nepokazilo. Ja by som ho ohodnotil na takých 8/10. Ide len o to, že nemám rád, keď sa tvorcovia nasilu hrajú s citmi divákov (reminiscencia na poštu pre teba:), podobný názor ako na Ediho som mal aj na Inváziu barbarov a podobný názor mám napr. aj na Slonieho muža.
klapac (02.04.2004)
vlado: obávam sa, že vnútorná motivácia môže byť veľmizáhadná, ktovie ako a prečo o svoju dávnu lásku prišiel, nie náhodou pre to, že bol divný?
klapac (01.04.2004)
Filip Š.: Je to jedna z možných interpretácií, neviem celkom či nie aj nadinterpretácií. Ak je pravdou, že to celé robil "pre ten pocit", tak to potom už ale vôbec nekorešponduje s jeho charakterom, pretože pri svojej inteligencii by mu hneď došlo, že ho Bratia (prinajmenšom) dokaličia a ak mlčal napriek tomu, len pre zachovanie sebaklamu o imaginárnom vzťahu, bol fakt blbý (čo asi ale nebol. V tomto smere je scenáristické podchytenie jeho postavy dosť rozporuplné). Okrem toho, Edi predsa lásku mal, len o ňu prišiel. Teda je veľmi nepravdepodobné, že by si nechal dobrovoľne tak ublížiť, keď ho tebou spomínaná scéna výsmechu mohla akurát tak rozsmutniť, ale asi nie nejako do hĺbky uraziť.
klapac (01.04.2004)
vlado: hm, to čo popisuješ je čosi nad čí som pomerne veľa premýšľal, lae mne to vyšlo nakoniec inak:pamätáš na tú scénu keď sa babenka Edimu vysmiala, či mal vôbec nejakú babu? to bol prodľa mňa emocionálny mostík k tomu, aby sa nepriznal. Keď už si o ňom mysleli, že ju mal, tak si ten pocit chcel nechať...myslím, že nerátal s dôsledkami, (najmä s dieťaťom...)
klapac (01.04.2004)
Filip Š.: Kolju neriešim, musel by som byť vulgárny:)Máš úplnú pravdu, dalo sa to urobiť oveľa priamočiarejšie; riešenie, ktoré si tu načrtol by bolo úplne katastrofické a film by úplne zabilo. Ja mám na mysli podstatu, bázu príbehu, celá tá historka s nevlastným dieťaťom je postavená na efekt, ktorý som už popísal. Taktiež Ediho reakcie, respektíve ne-reakcie na inzultáciu zo strany bratov sú vzhľadom k jeho charakteru, ktorý je pred tým vykreslený, vysoko nepravdepodobné, pripomínajú skôr reakcie Forresta Gumpa a to je, ako iste uznáš, človek trochu inej inteligenčnej kategórie než Edi. Nekritizujem tu vyústenie, kritizujem skôr východiskovú situáciu. Naračný oblúk, ktorý z nej vznikol je vzhľadom k možnostiam, ktoré mu poskytla v poriadku.
klapac (01.04.2004)
vlado: podľa mňa by bolo lopatickejšie keby to dieťa zmenilo starého somráka na spokojného roľníka (ktorý pôjde blokovať hranice po vstupe do EU:)). Práve, že som celý film čakal schému niečo za niečo (napr. prirodzenie za pocit mať dieťa, neskôr vymeniť dieťa za nájdenie nového života...) a ten film túto výmenu neurobil...v končenom dôsledku bolo všetko márne, nič sa vlastne neudialo, len si ten človek odkrútil kus utrpenia a kúsok šťastia...tak to za vypočítavosť nepokladám. Naopak pripomína mi to Život. Vypočítavosť je napr. Kolja kde dieťa nepodá ruku, potom podá a potom odíde za maminou, ale z búrlivaka je otec a manžel Popelky...:)
klapac (01.04.2004)
Filip Š.: 2 Vlado. Zober si co si videl: Starší muž, ktorý nemá bohvie akú perspektívu, dostane šancu začať odznova, na mieste ktoré je v porovnaní s jeho predchádzajúcim prostredím úplne idilické (btw všimol si si inšpiráciu tarkovským vo vidieckej časti?), rozvinie si vzťah s nepoškvrneným životom, urovná si pošramotenú situáciu vo vlastnej rodine a nakoniec je celá táto idilka rozcupovaná na márne kúsky. Toto považujem za jasný, vypočítaný útok na divákove city. Nemám rád, keď sa u mňa snažia filmári tak násilne a okato vzbudiť sympatie s hrdinom (teraz mám na mysli hlavne to dieťa) len preto, aby mohli v zápätí tohto hrdinu totálne prefackať a aby som si mohol poplakať nad jeho nešťastím.
klapac (01.04.2004)
vlado: na základe čoho usudzuješ, že ide o evidentnú vypočítanosť?
klapac (31.03.2004)
Filip Š.: oops, tak to dopada, keď človek popri pisani aj telefonuje... sorry
klapac (31.03.2004)
Filip Š.: Veľmi pekné, veľmi smutné, veľmi vykalkulované. Toť krátke zhrnutie. Napriek evidentnej vypočítanosti na totálne emocionálne vycucnutie diváka sa mi tento film páčil (za posledný rok som ho vydel už 3 krát) a to najmä vďaka úchvatnej kamere Krzystofa Ptaka, ktorý je zodpovedný aj za postprodukčné kolorovanie snímky, ktoré zdvihlo obrazové kvality tohto diela o 110%. Bol to milý filmík.
klapac (29.03.2004)
vlado: veľmi pekný film, spolu s Dirty Pretty Things tvoria veľmi zaujímavú dvojicu novej témy. Mám na mysli súčasné témy súčasného západu a východu v skutočných príbehoch....veľmi zaujímavé, a ešte k tomu aj pekné...
|