Voľné pokračovanie najslávnejšieho seriálu Československej televízie tento krát už v produkcii Českej televízie približuje osudy hlavných predstaviteľov v súčasnosti. Z mladých a začínajúcich lekárov sa stali uznávané autority, alebo naopak takí, ktorí nenaplnili svoje očakávania.
Niektorým z nich sa teraz darí lepšie ako predtým, iným pre zmenu naopak. V životoch týchto ľudí sa čosi definitívne zmenilo. Tak, ako sa to zmenilo s nami. Vy môžete byť svedkami toho, čo sa stalo s vašimi kedysi najobľúbenejšími hrdinami.

Jana Štěpánková bola česká herečka, dcéra herca Zdeňka Štěpánka a herečky Eleny Hálkovej.

Český herec. Bratranec slovenského filmového režiséra Martina Hollého a manžel českej herečky Libuše Šafránkovej. Študoval herectvo na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave a absolvoval na pražskej DAMU [1962]. V rokoch 1965-92 a 1994-95 člen Činoherného klubu v Prahe a v rokoch 1992-94 člen pražského Národného divadla. V roku 1961 debutoval epizódnou úlohou v detektívnom filme Kde alibi nestačí [r. Vladimír Čech]. Nasledovali väčšie filmové úlohy vo filmoch Neschovávejte se, když prší [r. Z. Brynych, 1962], Transport z ráje [r. Z. Brynych, 1962], Křik [r. J. Jireš, 1963], Velká cesta [r. J. Ozerov, 1963]. Vo filmovej, televíznej i divadelnej podobe si zahral postavu snobského Mulligana v Krejčíkovej adaptácii Pension pro svobodné pány [1967]. Úspech u divákov získal postavou záletného primára Blažeja v televíznom seriáli Jaroslava Dietla Nemocnice na okraji města, postavou falošného hlavného Dalibora Vránu vo filme Ladislava Smoljaka Vrchní, prchni [1980] a postavou prísneho profesora Jandu v komédii "Marečku, podejte mi pero!" [r. O. Lipský, 1976]. Účinkoval v slovenských filmoch 322 [r. D. Hanák, 1969], Tetované časom [r. Z. Záhon, 1975], Demokrati [r. J. Zachar, 1980] a Konečná stanica [r. J. Chlumsky, 2005]. Za postavu otca vo filme Jana Hřebejka Šakalí léta [1993] získal cenu Český lev za najlepší mužský herecký výkon. (autor: R. Šmatláková, 2009)

Herec, jedna z najvýznamnejších slovenských divadelných a filmových osobností. Už počas štúdia na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré absolvoval v roku 1947, účinkoval v Slovenskom národnom divadle. Počas svojho aktívneho hereckého života stvárnil cca 430 filmových, televíznych, divadelných a rozhlasových postáv. Venoval sa recitácii a rozhlasovej tvorbe, pedagogickej činnosti na VŠMU v Bratislave a je autorom publikácie O herectve [1970]. Vo filme začínal tesne po vojne v malých epizódnych úlohách - Varuj...! [r. M. Frič, 1946], Vlčie diery [r. P. Bielik, 1948], Kozie mlieko [r. O. Jariabek, 1950], Priehrada [r. P. Bielik, 1950]. Veľkú filmovú hereckú príležitosť mu ponúkol režisér Paľo Bielik vo filme z obdobia Slovenského národného povstania Kapitán Dabač [1959]. Stvárnil v ňom psychologicky zložitú a rozporuplnú postavu slovenského vojenského veliteľa, ktorý sa pustil do individuálneho a odvážneho boja proti fašizmu. Nasledovali ďalšie výrazné úlohy v slovenských i v českých vojnových filmoch - nemecký veliteľ V hodine dvanástej [r. J. Medveď, A. Lettrich, 1958], učiteľ Ondrej Bodnár Zbabělec [r. J. Weiss, 1961], zbabelý dôstojník Pieseň o sivom holubovi [r. S. Barabáš, 1961], vojnový kolaborant Polnočná omša [r. J. Krejčík, 1962], veliteľ gestapa Röder Do posledného dychu [r. J. Režucha, 1976]. Postavu generála a neskôr československého prezidenta Ludvíka Svobodu si zahral v dvoch rozsiahlych vojnových epopejach režiséra Otakara Vávru Sokolovo [1974] a Osvobození Prahy [1976]. Divácky úspešná bola aj jeho postava kapitána Jakubca z detektívnych filmov režiséra Andreja Lettricha a scenáristu Jozefa A. Talla Smrť prichádza v daždi [1965], Vrah zo záhrobia [1966], Volanie démonov [1967] a Šepkajúci fantóm [1975]. Na začiatku 80. rokov vytvoril jednu zo svojich najväčších filmových úloh Jana Amosa Komenského vo Vávrovom historickom filme Putování Jana Amose [1983]. Veľký divácky úspech mi priniesla aj jeho televízna tvorba, predovšetkým postava primára Sovu z úspešného seriálu Jaroslava Dietla Nemocnica na okraji mesta [1982]. Ladislav Chudík získal za svoju tvorbu mnoho ocenení - Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo v roku 1999, štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej kultúry a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena SR v zahraničí, ocenenie Hercova misia na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach. V roku 2010 získal cenu Český lev za vedľajší mužský herecký výkon vo filme Jana Hřebejka Kawasakiho růže. Život a umeleckú tvorbu Ladislava Chudíka mapuje niekoľko dokumentárnych filmov a knižných publikácií, z najnovších je to dokument režiséra Patrika Lančariča [2007] a monografia Ľubice Krénovej [2009]. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Adéla Pristásová, Alena Procházková, Ales Riha, Andrea Čunderlíková, Bára Fišerová, Bára Růžičková, Barbora Hrzánová, Claudia Vašeková, Dana Hlaváčová, Daniel Margolius, Daniel Sváb, Daniela Kolářová, Daniela Šinkorová, Dása Kourilová, Elin Špidlová, Eliška Balzerová, Eliska Nezvalová, Ernesto Čekan, František Němec, Gabriela Csinová, Gregor Bauer, Hana Briestanská, Hana Čížková, Hana Maciuchová, Hana Sršňová, Hynek Čermák, Igor Čillík, Iva Janžurová, Jana Sováková, Jana Synková, Jana Vysohlídová, Jaromír Dulava, Jaroslav Šmíd, Jaroslava Obermaierová, Jaroslava Pokorná, Jiří Hálek, Jiří Král, Jiří Langmajer, Jiří Schmitzer, Jiří Strach, Jitka Sedláčková, Josef Dvořák, Josef Somr, Josef Vinklář, Karol Csino, Katerina Kornová, Kristyna Lutanska, Ladislav Frej st., Lena Košická, Lenka Košická, Lenka Termerová, Lubomír Lipský st., Ludek Závora, Marek Ronec, Marek Vašut, Martin Dejdar, Martin Espandr, Martin Janous, Michal Gulyás, Miroslav Táborský, Miroslava Babůrková, Monika Zoubková, Naďa Konvalinková, Nina Divíšková, Oldřich Navrátil, Ondřej Brousek, Otto Lackovič, Pavel Kříž, Pavel Nečas, Pavlína Mourková, Petr Oliva, Petr Štěpánek, Petr Vrsek, Radek Zima, Renata Rychlá, Robert Jašków, Roman Hemala, Simona Postlerová, Stanislav Zindulka, Tatiana Dyková, Taťjana Medvecká, Tomáš Töpfer, Viola Zinková, Vítězslav Bouchner, Vladimír Hrabánek, Zuzana Bydžovská, Zuzana Dřízhalová