Cesta ženy
Kronika dramatických udalostí zachytávajúca osudy ľudí žijúcich na slovenskej dedine tesne po druhej svetovej vojne. Hlavná hrdinka Anna spomína po tridsiatich rokoch na rozhodnutie, ktoré zásadne zmenilo jej život. V období začínajúcej kolektivizácie zvolila šťastie a neľahký život s nemajetným mužom zakladajúcim v dedine družstvo, hoci tým výrazne oslabila svoj vzťah k vlastnej matke a zároveň prerušila dlhovekú tradíciu vo vzťahu k zachovaniu rodinného majetku. Námetom pre film sa stala novela Štefana Zúbera Cesta ženy, ktorá vyšla na stránkach denníka Nedeľná Pravda č. 3 a č. 5 v roku 1972.
Vladimír Bartoň sa narodil 19.8.1948 v Bratislave. Herectvo ho nelákalo, chcel byť kominárom. Pričuchol k nemu až na strednej škole vďaka učiteľke slovenčiny. „Prinútila ma ísť na recitačnú súťaž a tam som sa stretol s mladým Bednárikom. On to samozrejme vyhral, ale byť druhý za Bednárikom nebola a nie je žiadna hanba,“ spomína si na prvé stretnutie s neskoršou režisérskou legendou.Vtedy ešte netušil, že s o rok starším Bednárikom sa stretne aj neskôr na súťaži amatérskych súborov, na vysokej a aj v budúcnosti na divadelných doskách, kde s ďalším kolegom vytvoria nerozlučnú trojicu. Bartoňov herecký talent a hlas nezostali bez povšimnutia, a tak sa, motivovaný a povzbudzovaný režisérmi či porotcami na súťažiach, rozhodol pre štúdium herectva. V škole sa stretol so Soňou Valentovou, Milanom Kňažkom, Františkom Kovárom, Emilom Horváthom či Dušanom Jamrichom. Nerozlučnú kamarátsku trojku však vytvoril s Jozefom Bednárikom a Dušanom Kaprálikom.Chceli ísť do martinského divadla, ale pre nedostatok miesta ich neprijali. Na doporučenie Karola Spišáka išli do DAB v Nitre. „Nás troch volali Traja mušketieri,“ hovorí s úsmevom Bartoň. Aj keď sa mu v Nitre zapáčilo, túžba vrátiť sa domov v ňom žila ešte dlho. Často utekal do Bratislavy. „Keď som sa chcel domov vrátiť, Bratislava nemala záujem a keď mala záujem Bratislava, nemal som už záujem ja. V Nitre som našiel druhý domov.“Okrem cestovania rád varí, číta, lyžuje, chalupárči a je poľovníkom. Málokto vie, že je nositeľom juniorského titulu Majster Slovenska v šerme fleuretom z roku 1966. Nitrania ho poznajú aj ako pedagóga, učiteľovanie však zavesil na klinec. Bartoň má za sebou čerstvý štúdiový film so študentmi Filmovej fakulty VŠMU.Zahral si aj vyšetrovateľa v Ordinácii v ružovej záhrade a pred sebou má rolu eštebáka v hre na námet Juraja Kukuru. Aj keď drsné roly sa jubilujúcemu Bartoňovi pozdávajú najviac, v pamäti mu navždy zostanú zapísané dve špeciálne. Prvá veľká v roku 1971, keď si zahral Petra Vosmibratova v Ostrovského Lese a neskôr hlas Boha v pašiových hrách, na ktorých sa podieľala aj jeho najstaršia dcéra Barbora.Na tenise stretol svoju terajšiu manželku Zuzku, s ktorou má štyri deti. Chodníčkom herectva sa žiadne z detí Vladimíra Bartoňa nevydalo, aj keď, ako hovorí sám herec, divadlo všetci milujú, ale iba ako diváci.
Ďalší herci:
Alexander Bada, Dagmar Kákošová, Dobrota Nováková, Elena Latečková-Rampáková, Ernest Šmigura, Eugen Senaj, Eva Kristínová, Eva Žilineková, František Matoušek, František Papp, Gustáv Legéň, Hana Kováčiková, Ivan Letko, Jan Gubala, Ján Kramár, Ján Mildner, Ján Mistrík, Jozef Adamovič, Lorna Homoláčová-Vančurová, Ľudmila Mandžárová, Oľga Šalagová, Vladimír Kostovič, Vladimír Petruška
