Pohraničníci strážiaci štátnu hranicu, aby komunistický raj nemohol nikto opustiť a aby ani žiadny záškodník zo Západu nemohol preniknúť do vnútra.

Petr Haničinec bol český herec, ktorý hral vo viacero filmoch a divadelných hrách. Známy bol tiež ako dabér, daboval napríklad poručíka Columba v rovnomennom populárnom seriáli. V roku 1995 utrpel ťažkú dopravnú nehodu.

Český herec. Od šiestich rokov sa venoval ochotníckemu divadlo. Absolvoval štúdium češtiny a francúzštiny na Filozofickej fakulte UK v Prahe a herectvo na pražskom konzervatóriu. Od roku 1957 bol členom činohry Národného divadla. Po niekoľkých epizódnych úlohách koncom 40. rokov stvárnil menšie i väčšie postavy v životopisných a historických filmoch - Mikoláš Aleš [r. V. Krška, 1951], Nástup [r. O. Vávra, 1952], Psohlavci [r. M. Frič, 1955], Ztracenci [r. M. Makovec, 1956], Vyšší princip [r. J. Krejčík, 1960]. Doménou jeho tvorby boli postavy problematické, prechádzajúce počas deja zložitým vnútorným vývojom. Medzi jeho najznámejšie filmové postavy patrí poručík pohraničnej stráže Václav Kot vo filme Karla Kachyňu Král Šumavy [1959], inžinier Jan Šimek v špionážnej dráme Jindřicha Poláka Páté oddělení [1960], účinkoval v sci-fi filmoch Muž z prvního století [r. O. Lipský, 1961], Ikarie XB 1 [r. J. Polák, 1963] a v rozprávke Malá mořská víla [r. K. Kachyňa, 1976]. Na Slovensku si zahral nemeckého dôstojníka vo filme Stanislava Barabáša Zvony pre bosých [1965], hrnčiara Martina Lepiša vo filmovej adaptácii románu Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia [r. E. Grečner, 1967] a dôstojníka Grossa vo filme Martina Hollého Signum laudis [1981]. Ako divadelný herec bol aktívny až do svojej smrti, účinkoval v Divadle na Vinohradoch a v Národnom divadle. Od roku 1947 pôsobil ako pedagóg na DAMU, od roku 1961 na FAMU a od roku 1975 na Štátnom konzervatóriu v Prahe. V roku 1995 získal titul profesor v odbore herectvo. Je autorom niekoľkých teoretických spisov - Monológ o herectve [1963], Hamlet, pracovní deník [1965], Stanislavského metoda herecké práce [1978], Kultura mluveného slova [2000] a i. Za celoživotný prínos divadlu získal v roku 1996 Cenu Thálie a v roku 2000 štátne vyznamenanie Medailu Za zásluhy. (autor: R. Šmatláková, 2008)

Eliška Nejedlá, Jan Miller, Jan Pohan, Jiří Wohanka, Josef Bulík, Josef Šebek, Karel Augusta, Karel Charvát, Marta Richterová, Milan Jedlicka, Miloš Willig, Miroslav Saic, Oldřich Velen, Petr Šporcl, Václav Němec, Václav Svorc, Vladimír Janura