Sovietsky zväz 16. júla 1940 v súlade s paktom Ribbentrop – Molotov pričlenil Estónsko k svojmu územiu. 55 tisíc estónskych občanov bolo zmobilizovaných do Červenej armády. Nemecko v roku 1941 obsadilo toto územie. Miestni obyvatelia nemeckých "osloboditeľov" vrelo vítali a 72 tisíc z nich vstúpilo do nemeckých ozbrojených síl. Estónski dobrovoľníci vo Waffen-SS, tzv. baltické légie, patrili k najkvalitnejším jednotkám SS. V septembri 1944 boli nemecké jednotky evakuované po mori a na územie Estónska vstúpila Červená armáda. So Sovietmi však neprišla sloboda, ale poroba. Zvyšky estónskych ozbrojených skupín kládli odpor Sovietom až do 50. rokov, kedy už prebiehali vraždy, politické procesy, teror a predovšetkým deportácia do gulagov na Sibír.

Ain Mäeots, Andero Ermel, Anne Margiste, Anne Reemann, Gert Raudsep, Hendrik Toompere jr., Henrik Kalmet, Ivo Uukkivi, Jaak Prints, Karl-Andreas Kalmet, Kristjan Sarv, Kristjan Üksküla, Kristo Viiding, Külli Teetamma, Magnús Mariuson, Maiken Pius, Mait Malmsten, Marko Leht, Märt Pius, Martin Mill, Pääru Oja, Peeter Jürgen, Peeter Tammearu, Priit Loog, Priit Pius, Priit Strandberg, Rain Simmul, Sepo Seeman, Tanel Saar, Thomas Kolli, Tõnu Oja