Na vraždy ho prevelili z oddelenia lúpeží, takže na rozdiel od svojich krásnych kolegýň Jane a Maury, ostrieľaného veterána Korsaka, ba dokonca i zelenáča Frankieho, sa na mieste činu či v pitevni zvyčajne necíti ako ryba vo vode, ale práve naopak – najradšej by bol niekde úplne inde! Ani sa mu veľmi nemožno čudovať, keďže pohľad na krv a príšerne zmrzačené mŕtvoly v rôznom štádiu rozkladu, ale tiež samotný mŕtvolný pach – a vlastne úplne všetko, čo so smrťou nejako, hoc i len okrajovo súvisí – ho nekonečne desí a núti ho nekontrolovateľne dáviť, kvôli čomu si z neho jeho starší a skúsenejší kolegovia radi uťahujú. Napríklad ho prezývajú TP – tyčkujúci policajt... Na druhej strane mu však nik nemôže uprieť, že pre prácu detektíva sa doslova narodil – je rovnako dobrý v analyzovaní dôkazov, ako v počítačovom hackovaní i klasickej dedukcii. A dokáže tiež udržať tajomstvo, čo dobrý detektív – a predovšetkým dobrý partner – potrebuje. Koniec koncov, má v tom naozaj dobrý cvik. Jeho mama sa mu celé roky bála priznať, že konečne našla vytúžené šťastie v náručí svojej dlhoročnej kamarátky – a on pritom už dávno poznal pravdu o jej sexuálnej orientácii! Mlčal len s ohľadom na jej city – a tiež preto, že džentlmensky čakal, kým sa mu sama zdôverí...